Bryndziari pochádzajú zo Starej Turej

Podľa tradície, žijúcej v starých slovenských bryndziarskych rodinách, prví bryndziari na Slovensku boli Staroturanci. Obyvatelia Starej Turej boli už v dávnej minulosti šikovní obchodníci a v dávnych časoch chodili po vzdialených župách – Trenčianskej, Liptovskej, Zvolenskej, nakupovať hovädzí dobytok, ale najmú maslo. S dobytkom kupčili a hnali ho do krajov, kde sa dobytok hľadal, a často aj do cudzích krajov. Maslo doma prepúšťali, plnili ho do sudov a rozvážali ho i na vozoch skoro do všetkých významných miest Rakúsko-Uhorskej monarchie. V Rumunsku výmenou za hovädzí dobytok kupovali ovce, ktoré potom pomocou honcov-valachov aj domov doháňali.

Na svojich obchodných cestách staroturianski obchodníci videli výboru syra – bryndze v Rumunsku a potom sa pokúsili vyrobiť ju aj oni, a to prvý raz na Liptove. Podľa inej verzie sa prvý bryndza vyrobila na salašoch v Trenčianskej župe a len po skaze oviec v tejto župe sa prvotné salašníctvo a s ním aj výroba syra a bryndze začala prenášať do Liptova.

Prvú živnostenskú bryndziareň na Slovensku založil zdatný staroturiansky mäsiar a obchodník Ján Vagač v roku 1787 v Detve. V r. 1797 vzniká bryndziareň rodiny Molecovej vo Zvolenskej Slatine a za ňou bryndziareň rodiny Wallovskej vo Zvolene. Slávny bryndziar Teodor Wallo vo svojom rukopise uvádza tieto najstaršie, zo Starej Turej pochádzajúce rodiny: Vagač, Molec, Valovič, Roháček, Slezáček, Galbavý, Ďurkovič, Klimáček, Ježo-Párovský, Wallo. S menom Teodora Wallu je spojená nová významná epocha vývinu výroby bryndze na Slovensku. V r. 1892 vynašiel technologický postup na výrobu mäkkej roztierateľnej brynzde ako ju poznáme dnes.