Obecný dom
Medzi objekty zapísané pre svoje výnimočné architektonicko-historické hodnoty do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu patrí aj bývalý Obecný dom. Objekt situovaný v juhozápadnej časti mesta v blízkosti ev. a. v. kostola a bývalého katolíckeho cintorína pochádza z 18. storočia a v súčasnosti reprezentuje jediný pozostatok z pôvodnej radovej zástavby, ktorú v 20. storočí nahradili panelové domy. V počiatkoch svojej bohatej histórie tento bol objekt využívaný ako kasáreň. Od roku 1715 objekt slúžil ako filiálka tridsiatkového úradu. Od roku 1772 ako sídlo správy obce - obecný dom. Okrem toho tu v rokoch 1772 - 1773 fungovala vojenská nemocnica a v rokoch 1773 - 1775 tu bolo ubytovaných dvesto vojakov. Jedna z miestností bola od roku 1889 využívaná pre potreby prvej družstevnej sporiteľne Pomocnej pokladnice v Starej Turej. V roku 1946, kedy bol postavený nový obecný dom na mieste bývalého pivovaru, prestal bojekt plniť fuknciu úradu a stal sa sídlom podniku na spracovanie vlny angorských králikov Angora. Posledným užívateľom bola Chiirana, n. p.
Pamiatkový výskum realizovaný V. Horákovou v roku 1996 nám umožňuje nahliadnuť nielen do jeho histórie z hľadiska využitia, ale predstavuje nám aj jeho pôvodný vzhľad. Najstaršiu časť budovy tvorilo iba dvojtraktové krídlo so stredovou sieňou, cez ktorú viedol prejazd do dvorovej časti. Na druhé podlažie budovy sa vystupovalo z dvora dreveným schodiskom. Z tejto stavebnej fázy sa dochovali aj hriebienkové valené klenby s krížovými lunetami v chodbe, smerom do dvora otvorenej polkruhovými arkádami. Fasáda smerom do ulice mala dnešnú osovosť s väčšími pravouhlými oknami. Po roku 1715 budovali dostavali o bočné krídla, čím nadobudla formu trojkrídlovej stavby. Vnútorné priestory prízemia boli okrem arkádovej chodby nanovo preklenuté valenými klenbami s podkasanými výsečami, ktoré sa dochovali dodnes. Arkádová chodba bola rovnako aj súčasťou západného dvorového krídla. Keď bolo v roku 1772 do objektu premiestnená správa obce, bolo postavené aj dnešné schodisko na poschodie. Okrem toho budova získala novú fasádu. Tá sa v nezmenenej podobe dochovala do 2. štvrtniny 19. storočia. Medzi hlavné dekoratívne prvky fasády, ktoré odhalil sondážny výskum, patrili medziokenné hladké obdĺžnikové zrkadlá so štvrťkruhovito vykrojenými rohmi, okenné pasparty a kordónová rímsa. Na prelome 19. – 20. storočia boli niektoré miestnosti predelené priečkami a niekoľko trámových stropov nahradili traverzové s plochými klenbami.
Po roku 1950 v dôsledku straty využitia začala stavba postupne chátrať a v dôsledku nevhodných stavebných úprav v interiéri ako aj exteriéri (prístavby, zbúranie dvorových krídel) utrpela aj na svojej pamiatkovej hodnote. Pri oprave fasád boli odstránené dekoratívne architektonické prvky, ako napríklad nadokenné a parapetné rímsy okien. Celá fasáda bola navyše nevhodne omietnutá cementovou omietkou. Na bočných a dvorových fasádach nachádzame množstvo nových otvorov a stopy po zamurovaní už jestvujúcich. Po roku 1990 objekt ostal definitívne bez využitia a postupne začal opäť chátrať. Mnohí si priali jej demoláciu. Našťastie však mesto, spolu s neskoršími vlastníkmi, zabezpečilo stabilizáciu tejto pamiatky. V súčasnosti budovu vlastní občianske združenie Inštitút pre komunálny rozvoj, ktoré v spolupráci s občianskym združením Staroturanský okrášľovací spolok (OZ SOS) pracuje na jej postupnom oživení. V súčasnosti je priechod budovy sprístupnený pre verejnosť, a tak máte príležitosť obdivovať aspoň časť historického vzhľadu tejto architektonickej pamiatky.
Fotografie zo súčasnosti: JS Photo
